Som Au-pair

Letisko v Ba bolo dosť hektické a mätúce ale koniec-koncov chill. V lietadle feši chlapec s copíkom, bordová mikina, sexi postava, ohurujúci úsmev och- och verím,  že mi ho osud do cesty ešte zaveje, lebo ak nie tak budem v 50 žiť len s mačkami. <3 srdiečko pre neznámeho týpca, ktorý mi s ochotou zapol náramok a tešil ma svojou krásou.

Poznámka: ľudia vo veku 58 a vyššie majú pravdepodobne nejakú zaujímavú úchylku rozprávať neznámym ľudom (mne) o svojej rodine, o svojej ceste, a zisťovať podrobné(keď píšem, že podrobné tak to myslím úplne vážne) informácie o neznámom človeku(t.j mne). Nevadí, aspoň poznám minulosť, ale aj budúcnosť niektorých pasažierov z lietadla. Tlieskam.

Let bol, ja neviem čím to je, ale mega.(Môj prvý let v živote) Najprv, keď sa lietadlo len tak motkalo po letisku v Ba som si myslela že ach, aký zážitok. No, ale keď sa rozbiehalo na tej dlhej dráhe, och 😀 tak to bolo niečo… POZN. musím zažiť opäť(aha vlastne zažijem).

Môj let zo začiatku bol totálne meravý, keďže som sa skoro pomočila na tom miniatúrnom priestranstve do ktorého ma posadili. Každopádne,  po náležitom obhliadnutí okolia, uistení sa že ten ,,seat belt“ už mať nemusím, som s pokojom odišla na toaletu. Samozrejme,  jediné čoho som sa na tej toalete bála boli možné turbulencie, ktoré by asi neboli bohvieako príjemné počas… no veď. Ako si tak sedím a nenápadne sa pozerám na týpca(budem mu hovoriť fešák, lebo inak ho asi ani neviem osloviť, teda vlastne vedela by som, ale bolo by to príliš zdĺhavé vyčerpávajúce pomenovanie, ktoré by ho asi aj tak dostatočne nevystihlo, takže pass…) zrazu motory, hukoty, otrasy všetko. No, naoko som sa bezpodmienečne tvárila pokojne, ale trochu mnou mykalo. :O Neviem prečo, ale opäť mám potrebu rozprávať iba o tom fešákovi, keď bože a keď sa nám náhodou stretli pohľady.. ja hlúpa hlúpa hlupačka !!! Hanblivá hlúpa hus. Och, no každopádne pred pristátím som sa dozvedela celý životopis môjho prísediaceho. Poučné vskutku ! Na to sa z opačnej strany fešák prisunul aj s vecami k uličke a sedel a čakal a sledovali sme čo sa deje(nejaká mudrlantka počas pristávania stratila mobil, dafuQ). Počas tejto pátracej akcie som si pomaly obliekla bundu.  ALE počas toho sa mi odopol náramok Paracord  (asi) a keďže nervozita a otrasy stúpali, ani za toho boha mi nešiel zapnúť. Hovorím si fajn, veď dám to do tašky a potom zapnem… A zrazu sa ku mne prihovorí sexi hlas <3…. ,,zapnem ti to?“ och, nie vďaka, stačí keď  si ma zoberieš za ženu(myšlienky bujaré mi po rozume behali), ani neviem ako, chytil mi náramok (ktorý mimochodom nie je vôbec ženský, je to náramok z lana a nosia to horolezci, alebo rybári alebo nejakí ľudia, ktorí sa bežne ocitávajú v životu nebezpečných situáciách) Bože bože… ani nemu to nešlo na prvý šup, ale podarilo sa a túto misiu sme úspešne dokončili (takže už len tá svadba chýba )…

Zobrala som kufor a samozrejme ako veľká hrdinka prvá vystupujem z lietadla, lebo ja som presne ten človek, ktorý vie čo má robiť, kam sa pohybovať a čo hovoriť( debilka)… preto nenápadne, nonšalatne a takmer očividne zmätene pre seba púšťam fešáka <3, ktorý sebavedome kráča smerom neviem kam, lebo aj tak mu celý čas obdivujem telo…. ČAKÁME, nehorázne dlho v rade na kontrolu dokladov a čakáme a stojím za ním a občas sa nenápadne otočí (takmer okolo vlastnej osi, a to nepreháňam) a stretávajú sa nám pohľady, neraz. Dostávame sa na radu, opúšťam jeho radu a idem do ďalšej… odchádza a ja za ním smutne hľadím… a on, on fešák sa otočí a venuje mi ten najkrajší úsmev na svete, a jemne kývne hlavou na pozdrav… Moje srdce kričí počkaj ma a poďme do najbližšieho kostola, hotela, čohokoľvek a moja tvár spraví nejaký trápny pohyb, ktorý by mal naznačovať pozdrav. Hold toto mi nejde. V prípade, že by bola na mojom mieste moja sestra, pri najlepšom by si to s ním už počas letu rozdávala na záchodoch.  😀

Buggage reclaim, idem asi za tým lebo to nesie slovo batožina. Nie tento pás nie je môj, začínam stresovať, ale potom si poviem, že načo. Nájdem si batožinu a sklamane sa rozhliadam po letisku. Nehľadám svojho Host father, hľadám fešáka a jeho bordovú mikinu a sexi telo a najkrajší úsmev. Vychádzam von jak herečka, potkýnajúc sa o dva kufre ktoré som akosi nedokázala zosúladiť, preto sa mi vždy aspoň jeden z nich vymkne z pod kontroly. Host father na mňa čaká, milý zlatý, trochu neviem čo od neho čakať.. ideme k autu samozrejme, Janka naloží batožinu a ide si sadnúť.  James na mňa bezradne pozerá a tvrdí, že musím ísť z druhej strany.  Ja mu na to neoblomne tvrdím že nechcem šoférovať… Blink, žiarovka Anglicko- opačné riadenie. Zo slušnosti sa zasmeje… uha celkom si užívam jazdu.. Rozprávame sa o bežných veciach, o mojej rodine, o škole, o referende ktoré sa chystá na ďalší týždeň (referendum o vystúpení UK z EU), o futbale (pondelok je match medzi England& Slovakia) vraj všetci poctivo pozeráme.

Dom je aj v tej tme nenormálne obrovský, masívny a obdivuhodne krásny. Z vnútra to nie je o nič horšie. Zmätená a samozrejme unavená sa vítam s Host mum a psíkom Parkerom. Vraj, či chcem čaj.  A že či pijem normálny čaj, tak ja že áno normálny. No naliala tam deci mlieka, hovorím si že nič nepoviem. Ale keď už som mala dnes toľko tých ,,prvýkrát“ tak sa pochválim, že taký čaj s mliekom pijem prvý krát.. CHYBA. Ale chutí mi, nie je tam cítiť mlieko ani za mak. Ukazujú mi moju izbu a kúpeľňu, dostávam základné pokyny- teda hlavne heslo na wi-fi <3, 14 stranový manuál pre Au-pair-ku. DafuQ a prajeme si dobrú noc.

Neviem, či ma mali nechať o samote :O vraj sa v noci môžem pohybovať iba na druhom a treťom poschodí lebo, že to prvé je zakódované a že kým to neodkódujem a náhodou zídem dole tak sa spustí alarm. Možno by aj komando prišlo, no raz skúsim zabudnúť na toto ,,pravidlo.“ Janis ide konečne do sprchy unavená, vyčerpaná zaslúžila by si vlažnú sprchu. V kúpeľni je presne umývadlo, nejaká polička, vaňa a nejaké nerezové točky, ktoré faktis neviem používať. Takže vojdem do vane a začnem točiť, ťahať, tlačiť a ako inak nič odnikiaľ. Zrazu zbadám akési úzke, ťažko rozpoznateľné teleso. Vidím to na hlavicu od sprchy a tak opäť ťahám tlačím, točím myksľujem. Nič…Janka je smutko. Janka chce len vodu na svoje telo…. ou jaaj odniekiaľ prišla voda… z boku vane vyteká voda. Neviem či to tak má byť alebo nie, ale naberám si vodu do dlaní a snažím sa umyť sa aspoň trochu. Niečo to dalo, ale tento boj som tak či tak prehrala. Vypnutie vody bola tiež čistá fraška, lebo keď nevieš jak si to zapla, tak to ani vypnúť nevíš, ne. Odoberám sa do izby, napoly umytá. Fakt mi mohli povedať ako sa dá dostať o poschodie vyššie bez úrazu. Nevadí zisťujem ako sa cítia slepí, od teraz vždy prispejem na Bielu pastelku. Konečne v posteli, fakt netuším koľko je reálne hodín, lebo každé elektronické zariadenie mi ukazuje iný čas, ale nech je koľko chce, idem spať lebo vraj vstávame o 7:00 am. Pfjuh. Dobrú noc !

>Jedna normálna Au-pair-ka<